|
|
Dame:
ľudia nemajú čas niekam ísť, niečo robiť
neni pohyb, aj tak bolia tie nohy
deň má málo hodín, preto stále hlava bolí
celý deň sa niečo robí, mobil v jednom kuse zvoní
málokedy to čo dáš aj dostaneš naspäť
zastavíš, až keď zas stojíš v zápche
cesty mám bez chýb vážne, neviem, kde to viazne
aj keď mám presný čas, neviem byť tak presný, jak chcem
výplatné pásky robia vrásky, ľudia v pasci
musia platiť vlastným šťastím, čas neni nazvyš
štát jebe nás, som rád, že nemusím byť jeden z más
preberám sa, idem z domu až pred jedenástou
lebo neviem nájsť zmysel
prečo by som mal platiť štátu čo chce
nemocnice, jak keby sa natáčal hostel
poď sem! dostaneš posteľ, jak po vojne v bosne
pritom za čo platíš by si mal byť, jak vo sne
podvody, ktoré keď vidíš, ostávaš v nervoch
slušným ľuďom dôchodok pod 300 euro
celý život makali na to, aby len čakali
jako ich štát zapáli a tam v chudobe skapali
Separ:
čo povedať viac, jak čo bolo povedané už stokrát
že ti štát radšej poláme rebrá, ako keby ti mal niečo dať
vyjebaná chamraď, čo rozhoduje bez nás, bežná prax
majú úplne v piči, že ľudia nemajú čo žrať
až kým tam nenabehne vilo s kamerou
sako za 2000 euro, kurvadrát!, to je strach
(dobrý večer, čau chlapi…)
čo ti dali okrem hry na city, dopiči!
tvoje oči pre plač ešte nepomohli nikomu
prestaň to pozerať, choď von, pomôž tam, kde ťa je treba
oni pomáhajú iba naoko, na to sa môžem vyjebať
aj skurvená cirkev, na ich suchý chleba
ne rúcha vyšívané zlatom a fary
jak haciendy, čo mával escobar
beda tomu, čo zapredá boha
nedá mi to spať, čo ukrýva vatikán
žiadna veda, pustite tam ľudí, nech sa pozrú
ja viem, nemôžete, lebo kryjete len seba
no neojebete ho, on vás vidí, špiny
prichádza zmena, teraz
Dame:
jediné, čo dali nám, tie školy
boli, kamaráti, je to tak, fakt sorry
úroveň majú veľkú, jak hodnotu forint
titul, ktorý využiješ jak análny kolík
a od piče po riť neni až taká diaľka
môžeš postaviť sa na hlavu a robiť saltá
keď nejsi čajka, neprehltneš palca
tomu, kto drží tú kasu, jak bankár
Separ:
od čias nefertiti a achnatona
ľuďom rastie vedomie, už nejsú jak ovce a somár
čoraz viac cítiť, že pretiekol pohár
médiá živené hovnami, kto má
na svedomí, že keď sa vynára pravda
hneď je to zahmlené, bárjaký bastard
mi nemôže pokriviť myseľ
nemôže určiť, čo píšem a kam
nedali mi nič, ja im dám, dopiče!
zostávam tu, neutekám, jak piker
všetko to zaznamenám v mojom spise
po jednom vás utopím, tak si to u mňa neskurvite!
|
|
