|
to snáď nemyslí vážne, že potrat?
naznačoval jej, že chce dieťa najmenej stokrát
dostali krásny dar a ona si to nechá zobrať?
ako to môže rozhodnúť za boha?
cíti sa okradnutý, vlastnou ženou zradený
a odvtedy je chladný, život navždy stratený
umrel sen krásny a zdal sa taký nádejný
veď s prestávkami už sú skoro štyri roky frajeri
on cítil sa pripravený
a nechápe, že prečo? aké môže mať dôvody?
keby chcela určite by spolu našli spôsoby
jak pôsobiť a dal by s ňou aj pôrod
išiel by si pre to baby aj na koniec sveta
sorry, už sa nedá
anička je v tom
vždy vedela, že raz z nej bude mamička jak hrom
ale toto je ešte skoro, ešte ne teraz hneď
ešte nespoznala svet, ešte nezažila všetko
ešte má len 25, má na to právo
je to jej život, jej telo
tiež má plno plánov, nechce vzdať sa svojich cieľov
túži precestovať planétu, afriku, austráliu
ešte necíti sa založiť si famíliu
ale čo má robiť? ako to povie frajerovi?
keď tuší, že to vlastne asi neni frajerove
že stalo sa to vtedy, keď sa chvíľu nefrajerili
keď mali pauzu, zahla mu
ale nechce z toho kauzu a tak klame mu
povie mu, že to čaká s ním
a že je rada s ním, ale nechce ešte bábo s ním
ešte má svoje sny a chce prežívať svoje dni a noci
život, smrť, má to v moci
píše mi na whatsapp, že je tehotná
píšem jej nech nesranduje, nech ma nemotá
píše, ne vážne som si istá, že to s tebou mám
vychádza to na víkend, keď som bola s tebou, pamätáš?
hviezdy pred očami, motýliky v bruchu
zimomriavky po celom tele, až mi píska v uchu
toto je prvýkrát za celý môj život
čo som robil s ženou lásku a vznikol život
a ešte nejsom tatko, ešte som niečím iným
a je to komplikované, ona je s niekým iným
hlava kričí - to sa nedá, nejsi pripravený
no srdce šepká stal sa zázrak, ste vyvolení
všetko sa deje pre niečo
niekedy aj vieš čo ale občas proste nevieš to
ja verím a viem, že každá cesta končí doma
poslali sme ťa tam skôr či sme vedeli, či si on či ona
rozmýšľam aký by si bol, aká by si bola
malý bojovník, či princezná, tatova ľúbezná
nech bol by si ktokoľvek, viem, že ťa poslal boh
vybral si nás dvoch, chcel spraviť z nás troch
a možno je to smiešne, ale chcem povedať prepáč
nedali sme ti šancu, nedali sme si šancu
ja viem, že sa nehneváš a možno sa raz vrátiš
budem tam, keď spravíš prvý nádych
|
|