|
|
vidím to jak včera, stále žijem na predmestí
a verím v seba v svete plnom neistoty
cítil som nenávisť a nevedel kam nasmerovať
všetky tie pochybnosti, obavy, strach a to ma
viedlo ako tichý tieň, nikdy sa mu nevyhnem
svetlo, ktoré mení deň vo svete kde nevyjde
všetko tak, ako si si predstavoval
ak nevieš prečo, tak opýtaj sa pána boha
ja som sa pýtal inde a dostal odpoveď
pravdu všetci spoznáme, keď budeme v popole
človek ako ktokoľvek, každý človek unikát
no mnohým vedľa mňa podstata uniká
je smutné na to pozerať a ešte horšie plakať
čas ti všetko spočíta pod seba a dvakrát
nezažiješ nič, lebo takto to tu nechodí
skončí deň a potom ostane len déjà vu
Ref:
ľudia, ktorí mi dodali tvár
to sú jazvy, ktoré už nepočítam
každý jeden nádych, každý jeden výdych
všetky prázdne slová, pády mojich blízkych
tie veci dali mi tvár
pijem jak barbar conan, za poloplný pohár
za všetko čo mám doma, tie fakty nútia konať
myslím na syna, ženu, chcem aby boli hrdí
mohli sa spoľahnúť, že dodržím a splním sľuby
to preto, že ich ľúbim, až do dna svojich hlbín
režem si vlastné mäso, keď poletujú supy
okolo, nastavujem oko monoklom, svetu pod oknom
dýcham za nich, jak každý chromozóm
podstatné mať v seba vieru, viacej ako cítiť tých
pochopil som mnoho vecí, najhorší je príživník
nech zmiznú ako zmizík, atrament je bez stopy
v nepriehľadnom boji ostanú stáť iba víťazi
všetko čo som zažil, prechádzky jak bažinamy
spomienky si vážim, svietia mi jak talizmany
keď neviem kade kam, oči pozrú do zrkadla
život mi dodal tvár, každý deň posledná šanca
Ref: 2x
|
|
