|
|
život, stanica metra, dieťa ulice vetra
vravia mi to, že som vedma, štetec a ťahy, jak rembrandt
mám, v okolí panuje skepsa, v hlave zas potreba vetrať
asi to poznáš sám, ak nie, vyskúšaj nespať
obojok, reťaze pre psa, dneska ma pokús sa nesrať
je mi to úplne jedno, či plánuješ niečo, čo nazývaš prevrat
nechcem byť s vami ten pretlak, doma si počítať rebrá
fajčiť sa nebudem, tváriť sa nebudem, tak, ako posledný žebrák
čo je dnes v móde? tváriť sa, jak keby sfúkaš gram
držať si dištanc, štandard, každý sa tvári, jak úplný man
serem to fejkové versace, lebo nechcem žiť, jak ty
zapadnem v kapuci do ulíc, nevidí ma ani google street
Ref:
stojím v strede epicentra, nepočujem vás
všetky sirény sú ticho, vonku počuť iba dážď
keď cítim dotyk múzy mesta, otvor dvere, chcem ísť von
milujem pocit slobody, všetko, letím skrze tmou
chodím tam vtedy, keď sa stmieva
a všetky problémy z tej ríše zvierat nechávam tam položené
viem, že sa mi to páči
občas to potrebuje každý, vypnúť, vravím, je to prirodzené
hocikedy, hocikde, jedno mi je, aký deň
keď potrebujem vypnúť, letím ihneď preč
občas sa mi to stáva
stratím sa vo vzduchu a ruky hore do neba mám otočené
nejde to vrátiť sa naspäť, v hlave mám postoj a smer
pokoj a ticho, jak nikdy, keď prechádzam steny, do piče, jak casper
kravaty, krysy a kancel, serem na sterilný pancier
je to jak háj, nočné mesto, čo mihá mi neóny na tieň
srdce mi bije, jak zvony, z hlavy som zahodil strie
vnútri mám pocit, že konečne po rokoch okovou znovu aj žijem
serem na stavy a sklony, dneska baví ma chodiť len tak
preletím nocou, jak vták, spomienky na večer ráno, jak oný
mesto, fastfoody, hudba, svet, ľudia, zástupy, trpká noc
milión neonóv, ? život, čo ma volá potichu na ?
pocity, vyhodený oštep, stres sa mi zdá, jak nonsens
po ulici behám, ako porsche, sloboda mi povolila korzet
Ref:
|
|
