|
|
Sugoi Kimono:
bolesť som neriešil, skrýval ju do drahých handier
pochybnosti mi to vzali, beriem si to naspäť
píše mi ako sa mám, prepošlem ti môj playlist
a nechaj si ho na repeat, každý môj deň je stejný
sú priehľadný jak sklo, ja vidím rovno cez nich
sú tri hodiny ráno a ja nespím nech som lepší
sú tri hodiny ráno, oni mi chcú zobrať všetko
odkedy odišla ona, hudba plní jej miesto
Ref:
Sugoi Kimono:
skoro som uveril, že na to kurva nemáme
a že vraj chlapci nerevú, kvôli nej revem stále
nedať to najavo, držať si to všetko v hlave
vypadnúť na ďalší koncert, bez teba to není správne
svetlo z mostov, čo pálim, nech osvetľuje nové cesty
dal som im druhú šancu, ale nikto nie je bez chýb
nedožijem sa dňa, kedy dostanem prvé kvety
plody nedozrejú, keď sadíš na slovenskej zemi
tým myslím túto scénu a všetkých týchto ľudí
sám sebou som s mikrofónom a basou v mojej hrudi
vravím jej daj mi pokoj, ak neklame, že ma ľúbi
dnes nepôjdeme von, po všetkom nemám chuť na ľudí
ľudí, ľudí, ľudí, ľudí…
Konex:
príliš veľa slov na môj vkus
je závislá na mojom hlase
jazdím slow
nech sa mi upracú po ceste myšlienky
v hlave som tam, kde včera
občas cestujeme v čase
má môj song na repeat
asi je závislá na mojom hlase
mesto plné ľudí, aj tak sa cítiš v ňom prázdno
tu máš moje slovo na to, že sugoi je kápo, yah
za designer handry som zvykol vyhádzať love, ya
teraz to investujem a asi som dospel
nájdi, čo miluješ
a nehaj sa tým pomaly zabiť
tie zvednuté kvety je to najlepšie
čo som teraz splašil
biele vlasy, biely sneh
asi som sa dnes zladil
tie prebdené noci je to najmenej
čo som tam mohol stratiť…
Ref:
Sugoi Kimono:
skoro som uveril, že na to kurva nemáme
a že vraj chlapci nerevú, kvôli nej revem stále
nedať to najavo, držať si to všetko v hlave
vypadnúť na ďalší koncert, bez teba to není správne
svetlo z mostov, čo pálim, nech osvetľuje nové cesty
dal som im druhú šancu, ale nikto nie je bez chýb
nedožijem sa dňa, kedy dostanem prvé kvety
plody nedozrejú, keď sadíš na slovenskej zemi
tým myslím túto scénu a všetkých týchto ľudí
sám sebou som s mikrofónom a basou v mojej hrudi
vravím jej daj mi pokoj, ak neklame, že ma ľúbi
dnes nepôjdeme von, po všetkom nemám chuť na ľudí
ľudí, ľudí, ľudí, ľudí…
|
|
