|
Plexo:
ževraj sa za peniaze nedá kúpiť zdravie
ale čo starostlivosť, zákrok, lieky, množstvo
veci za ne nekúpiš si, ani ja nie
postav sa do rady, nemajú voľné lôžko
od kedy bavlnené papiere nás zatemnili
nevidím šťastných ludi, jak keby sa dakde skryli
čerti sa sčertili a anjeli sa rozčertili
držím ti miesto brácho, oddýchni si, naber sily
človek sa ráno budí obnažený, okradnutý
preto to dobro nejde von? preto chce ostať vnútri?
bohatí hladia vrásky, v tridsiatich sú zostarnutí
idem si po pitie, tak postráž mi to, zostaň tu
kým čakal som v rade, zmizol človek s mojim majetkom
zacítil vôňu kvetov zla, zabudol kto je kto
a kto je on a kto som ja a kto si? povedz kto?
nestačí vyhovárať sa, že to tým zlovenskom
Ref: 2x
peniaz je kvetom zla a napriek tomu rastie
a slovom šťastie človek nazýva viac akcie
čo sme si zasiali, to pozbierame raz, vieš?
strácame účel cesty, stačí nám len mať ciel
Majself:
všetko to začína tak povediac, že nebadane
ten prázdny pocit, ktoré škrabe, svrbi tvoje dlane
často si rozmýšľal, či nebolo by to fakt fajn
ten postroj vlka občas vymeniť za biele lane
keď miesto spokojnosti tvoje kosti drtia dane
keď miesto „milujem ťa“ žene vravíš - „nemám na ne“
„raz to dáme“ - áno dáte, možno práve dneska už
cez zuby precedíš na silu: „pomáhaj nám pane“
nemáš už nervy na to preklínať tie samé rána
klopal si šťastene, no kurva, nikto neotváral
hádaš sa so zrkadlom, že ten odraz stále klame
na, studene svedomie, čo srdce má chladné jak panel
veci sa zmenili, má parfém jak je coco chanel
v područí konto, kolkokrát chcel si byť taký frajer
tak za pár drobných necháš mame seťať v kľude palec
na nakŕm démonov, ty kurva, daj im znovu najesť
Ref: 2x
Besný Občan:
bez rodiny, bez priateľov, hlavne, že to šuští
pokušenie v ich podobe do hlavy si pusti
prsty dlhé, lepkavé, majú vôňu lákavú
chuť nepozná konca, kraja, dušu má tak pažravú
oči veľké, ligotavé, ruky vraždia pre drobné
nepozná sa v zrkadle, škoda, že sú neplodné
v rukách balík šťastia, keď zapredá uniformu
všetko hnije vnútri v ňom, neni taký plný dojmu
človek sa hneď adaptuje, zahnaný je do kúta
chuť ho láka, moc je taká, ľahko si ho pripúta
moc je silná, zlo je všade, vidím ho aj vedľa mňa
hneď podľahne, čo ho skúsi - temnota ho ovládla
na reťazach pripútaný somár, čo sa zatrase
jeden robí na druhého, smútok vidím v grimase
škrabe, hrabe z posledného, chce aspoň nové matrace
soľ nad zlato už neplatí, pribúdajú paláce
Ref: 2x
|
|