|
|
Ref:
bež, utekaj za seba!
keď sú ti v pätách, tak utekaj, hovorím bež!
osud je osud, on stane sa
iba čo nezmeníš, počuješ?! bež
ďalej a ďaleko, jedná sa o teba
nikto to nezmení, leť!
leť, ako o život, ide tu o život
ide ti o život! bež, bež, bež, bež
keď sú ti v pätách, tak utekaj, hovorím bež!
stane sa iba čo nezmeníš, počuješ?! bež!
jedná sa o teba, nikto to nezmení, leť!
leť, ako o život, ide ti o život!
pol tretej ráno, ja sedím
a príbeh sa nepíše ľahko
bo písal ho život a osud ho donútil
siahnuť až na dno
vinu má spoločnosť, vinu má každý
no prejdime k veci
klasická rodina, otec a mamina
k tomu dve deti
neni to ľahké, keď na to spomínam
tečú mi po tvári slzy
sere ma, že neurobil som viac, keď som mohol
teraz je to tekuté, jak dusík
rozvod, sťahovanie z domu
otec sám, oni spolu
rok, čo bolo potom, bolo nebo
ktoré neverilo ničomu, len zavolalo smolu
mama doma naklepaná, absťák
rozhadzuje veci, ako vadná, padá k zemi
nevie, čo sa deje, nevie, čo sa robí
prečo je tak chladná
brat tomu prepadol o pol roka neskôr
v zrkadle sa pozerá na dojebané decko
dojebané detstvo, a robí to, čo vidí doma
otupuje život, ako päsťou
amfetamín, ktorý naložila do žily
bola malá baba, ale pikeri sú debili
čo nekukajú na to, či sa niekto bude trápiť
a či dojebú mu život, ako keby oni nežili
využili slabosť, úsudok
ktorý mala predtým ide nabok
a keď to v sebe nemá
nemá pomyslenie na nič iné, ovláda ju amok
extáza prvýkrát, kradnutá kreditka
prechádza cestu
škrípanie bŕzd spod nočných lámp
pretiahol svet jej k tmavému miestu
budí sa po kóme, no všetko si pamätá
sny v domove detskom
hej, aj keď je nevinná
ostala sama a stratila všetko
Ref:
pred ňou boli iba závory
spomienky krvavé, jak bathory
bála sa, hľadala tú pravdu na dne
ulica jej potopila nádej v bahne
prahne po láske, ktorú doma nemala
prahne po veciach, čo jej mama nedala
hľadá istoty okolo
dotyky studené, jak komora
žiadne chardonnay, detská izba
kopa ilúzií, ktoré fúkala, jak kryštál
do seba, starala sa o seba
nemá ani 18, celý život pred sebou
veci, čo si prežila
predsa ako memoár
rada by sa vrátila
no z domu nikto nevolá
utekala, svet mal vírus
v kruhu zamotaná, jak do víru
a nemala nikoho, kto chytil by ju za ruku
a povedal, že prekonáva krízu
a systém ponorený v prdeli
všetko, čo ju celý život učili sú povery
lebo to, to čo žije v praxi je peklo
ktorému len veľmi ťažko uveríš
súdilo ju mnoho ľudí, nevedeli ani piču
o tom, čo si prežila, aby neprežili polovicu
minulosť je kniha, ktorú položila na policu
uteká si pre život a slobodu má v rukách
keď padla opona, začala odznova
teraz už vie, že sa nepustí šance nikdy
počúvaj klaudia
všetci ti úprimne držíme palce!
Ref:
|
|
