|
|
pamätám, mame si nadával do cigánskych kurev
zmätený za dverami detskej, nechápavo čumel
chcel som ťa zabiť z celej duše som ťa nenávidel
odsedieť roky v base za rasistu ne, nemá zmysel
nezabudnem na to, keď si mi dala parohy
bola to rana pod pás, ale asi to tak malo byť
vaši to vedeli, hrali na mňa divadlo
bol som kokotko, prečo? to vedel presne iba boh
pamätám, chodil si ma nacírať do tlače jak chudák
dlhé roky uložené správy jak pošahaný čudák
chcel si sa zviesť na mojom mene zákerne, bol si jak psycho
zúfalo niekoľkokrát, čím viac si kričal, tým bolo väčšie ticho
preč s pýchou, duje víchor
srdce prepichnuté hrdzavou dýkou
toto sú sračky, ne, skoncujme s negativitou
na všetko ostatné áno, ale na ňu som si nezvykol
kľudne mi zavolaj brácho, odpúšťam ti to
Ref:
nekeré veci navždy ostanú záhadou
nekedy jedno slovo môže byť záchranou
zbytočne dotknuté egá nákazou
odpúšťam každému, začínam od základov
každý, kto ma pozná vie, že som neni ten
čo chodí po dome nasratý, znegovaný celý deň
som v pohode, viem
že každý po niečom túži a každý má sen
ja ti ho doprajem, aj keď ty mne možno ne
život je zrkadlo a sme len
odrazom nášho myslenia a veľkého ega, hen
v afekte povíme veľakrát, čo nechceme, že
život je zbesilá jazda plná prekážok
no nemôžeš skúsiť trenažér
zakázané jedlo najvác chutí, tak sa nenažer
my nejsme zlí, iba sme nevedomí od blízkych čakáme veľa, že?
väčšinu prekážek tvorí ješitnosť a penáze
nikto nehrá fér, nechápem, ale neplačem
už som veľa bdel, v noci potom prespal deň, zažil veľa zmien
mama, ja som dozrel a pochopil
že je to o odpúšťaní, tak si prepáčme
vyžeňme už konečne zo seba zlé, už sa nevarme
neklamme, nežime v nepravde
už sa neohovárajme, už s tým prestaňme
ten sladký med okolo huby si nemažme
Ref:
|
|
