|
|
už dávno nemám nervy, iba reflektujem život
sedím, žerem pukance a sledujem to kino
veci idú za radom, nič neobíde mimo
od prvého dňa, až kým ťa nezasypú hlinou
a pretekať sa v tom, kto je vác a kto né
ťa môže baviť dovtedy, kým nepríde to zlé
a nepochopíš, že to zlé vlastne neni zlé
a naučí nás to byť tým, kým naozaj sme
najprv došla smrteľná choroba mojej mamy
prekonala ju, no došli dojebané vzťahy
doba, kedy sme sa nebavili je za nami
teraz hovorím, ďakujem za život, nech sa ti darí
potom došla skurvená choroba mojej ženy
ten deň, keď som ju našiel ležať nevládnu na zemi
zastavil sa čas, len strach a štyri steny
no viem, že keby sa to nestalo, tak dneska neni
pancier, sedím, a reflektujem život
anjel, verím učím sa svojou chybou
hajzel chorý, nechcem byť svojou vinou
človek, jeho podstata ukrytá pod hladinou
všetci chcú tu hlavu mať
v oblakoch a zabúdať
každý chce, čo nemôže mať
kým mu nezoberú to čo má, to čo má, skap!
každý parazit, zahodiť za nohy
z okna tie parohy, odpíliť nevláčiť do staroby
aj keď nikto nemá tie návody, nádoby na body
a ľudia bez nich neprežijú ako bez vody
no zdravá hlava kľudne prežije aj bez nohy
preč z doby, kde hlavnú rolu hrajú hlavne tie prevody
lóve jak prechody pre chodcov ale nehody
sa dejú, ľudia nejsú féroví
aj keď lóve treba, vráťme náš čas do rodín
tridsiatnici nemajú deti, tak kto ich porodí
a nedochádza im to keď sa kuknú do hodín
a pretekajú sa v pičovinách kto ďalej dohodí
čím viac toho máš, tým si menej slobodný
a farizeji by mali byť menej pobožní
ale jebať na to, dávať rady nejsom ochotný
lebo polku života strávime len s kokotmi
už mi ich nevoď do života, prosím bože, pomôž mi
to sú veci, ktoré mám
na očách každý deň, som na to sám
no naučilo ma to ťažiť zo všetkých strán
lekcie života zo všetkých rán
všetci chcú tu hlavu mať
v oblakoch a zabúdať
každý chce, čo nemôže mať
kým mu nezoberú to čo má, to čo má, skap!
|
|
