Sonety – Sima Martausová
Z HuDb – hudobná databáza
Sonety
|
|
Interpret
|
Sima Martausová
|
Album
|
Oslobodená
|
Vydavateľ
|
Moja muzika
|
Rok
|
2020
|
Žáner
|
Pop
|
Text / hudba
|
S. Martausová / S. Martausová
|
Producent
|
Randy Gnepa
|
Dĺžka
|
5:09
|
Video
|
|
Text piesne
|
|
v tichu hrdých alejí
topoľov a jarných briez
v sebe zisťujem, čo život je
a čo v ňom je už cez
dôkazom, že vždy
človek k dobru zavanie
je jeho vlastné svedomie
a následne pokánie
a verným dôkazom, že si
bože, ľuďom vyhovel
sú pre mňa všedné zázraky
ako plásty medové
v sile ťažkej pšenice
a snopov sena na poliach
prechádzam s malým batôžkom
kde sa ľudia neboja
a v ruke mám kríž z koraliek
spievam nahlas žalmy si
slnko, sťaby hračkou svetla
z božích rúk len si visí
aj keby všetko zlyhalo
a nič nebolo v knihách
božia láska ostane
nikdy nezlyhá
v teple piecky domova
zabúdame na prepych
vo vlne pevných kabátov
sťaby z rokov dvadsiatich
si občas povzdychneme, že
bolo aj viac priaznivo
no pravda, tá je v stretnutiach
ktoré boli naživo
radosť, tá je ukrytá
v časoch menej hektických
s básňou, že dar viery mám
v modlitbe zatajujem dych
v láske, čo je obetou
učím sa, čo vlastne je
prečo lásku pečatia
priesvitne biele záveje
a viem, že človeka to vždy
viacej ťahá ku dobru
iba z lásky ku ľuďom
chcem dať vázy na obrus
aj keby všetko zlyhalo
a nič nebolo v knihách
božia láska ostane
a nikdy nezlyhá
sype sa na kvety
v tichu hrdých alejí
píše ľuďom sonety
nezlyhá, hoc visíš na lane
aj keby všetko odišlo
ona ostane, ona ostane
ona ostane, ona ostane
|
|
» text overený
|