|
|
po štvrtej ráno v byte nemôžem dýchať
bože, začína mi pretekať cez hlavu tvoja poetika
niečo sa vo mne deje viem, že nič nezmôžem
panika, strach, des moja politika
obliekam si niečo elegantné, idem v teplákoch
hľadám kľúč od auta a mám strach vyjsť kvôli feťákom
svitá je to bezpečné zapnem si kendricka
aj v tomto čase rytmus vysiela svojho bentley
oh ticho, prázdne vinohrady, nikde nikoho
čo robím v tomto meste? čo ma vlastne do toho?
každý sám za seba tu ide svoj cieľavedomý sen
ja ich len pozorujem a čakám, kedy konečne vypadnem
splní spln, svitanie, park, bezpečné ghetto
prejde aj infarkt z tej lásky, ďalšie mrazivé leto
tristan, izolda, apollo, dafné tá podoba
zlomené srdcia sú civilizačná choroba
nemám tu obvodnú a na klinike nie som vítaná
sestra spí, doktor spí mám výčitky, že vyzváňam
čo slečna, čo sa deje že ste tak strašne vydesená?
sestra, zomieram dá sa tu platiť v cudzích menách?
kartičku pojištěnce, prosím
vstúpte a sadnite si, dajte dole mikinu
fonendoskop neodhalí psychosomatickú príčinu
preboha, tie jazvy, to vám do záznamu vpíšeme
slečinka, vy máte napadrť srdce zlomené
splní spln, svitanie, čaj, prečo si nepamätám mená?
prečo som ako muž, keď som sa narodila žena?
tristan, izolda, apollo, dafné tá podoba
zlomené srdcia sú civilizačná choroba
splní spln, svitanie, park, bezpečné ghetto
prejde aj infarkt z tej lásky, ďalšie mrazivé leto
tristan, izolda, apollo, dafné tá podoba
zlomené srdcia sú civilizačná choroba
|
|
