|
|
pozerám sa do zrkadla, vodou preplachujem deň
zmývam ho jak všetku špinu, až kým zo mňa nezmizne
myslím na to, ako dlho čas beží tak precízne
že je tam kde moje telo, deň ako môj režisér
odmala ma pomaľoval život ako renoir
naťahoval často koniec, zdĺhavo jak predohra
veci čo sa stali, pretože sa totiž mali stať
odišli jak na svitaní betón, tony, ráno, hmla
oči ako spomienky, dym do pľúc necítim
dýcham len oxygén, kyslík kľúč od klietky
a neviem čo je duša, lebo som ju nikdy nevidel
cítim ju však, vnútri na pokožke ako epitel
takto tvorila ma roky, prstenec jak jupiter
to aký si vytvorilo, všetko čo máš odžité
avšak, jeden život nemá pamäť na mená
dôležité je len tu a teraz až dostratena
Ref: 2x
žijem tu a teraz
nie zajtra, nie včera
iba tu a teraz
nie zajtra, nie včera
iba tu a teraz
žijem tu a teraz
iba tu a teraz
žijem tu a teraz
raz, tri, dva, štyri, päť, svet sa mi podobá
dneska vidím ako včera, zajtra všade potopa
čierny tunel poza chrbát, ktorý nejde podkopať
sekunda už chvíľu trvá, nenápadná zvonkohra
spomienka ma nezadusí, rovnováha vodovách
snažil som sa veriť duši, verím stále hodnotám
keď raz osud nedovolí, zahučím jak stádo goríl
tsunami jak v stredomorí, pokiaľ dýcham horí pohyb
robím čo mi vraví, do nich rozsvecujem reflektory
živý dotyk prepálený, potvrdzujú receptory
oktávy, cez oči ti prepisujú receptory
skalopevne presvedčený, dotiahol ťa na cintorín
veľa ľudí nevie prečo, obracia sa na boha
prehliada tie fakty, že mu stačí modrá obloha
prichádza na miesta aj, keď ich tam nikto nevolal
žijem tu a teraz aj, keď tečieme jak tobogán
Tef: 2x
|
|
