|
|
Už som to pochopil:
Ref:
vpúšťam do izby svetlo
sedím potichu bez slov
už to chápem, každý z nás je sám
zodpovedný za to všetko
za svoj svet, ktorý tvorí každý sám
chápeš, v živote má každý sám v sebe plán
v hlave, treba len nájsť cestu sám k sebe, kam
kade, inak sme stratený, je zbytočná tá, nádej
už som to pochopil
všetko čo mi došlo pod nohy
ma naučilo žiť tak aby som nemusel
držať sa žiadnej osnovy
ďakujem mnohým ktorých som kedy stretol
aj keď mi podkopli nohy (hej)
odpúšťam všetkým, odpúšťam aj svojmu otcovi
aj každému komu som otvoril
dvere k sebe a za chrbtom hovoril
to čo ti nepovie do očí
kokoti nemajú morálne hodnoty
blúdia, nechcú nájsť ten kľúč
súdia, toho, kto má ho v rukách
aj keby mali v rukávoch tie esá
všetko ma každý sám na vlastných plecách
Ref:
zbytočné robíme druhým
to čo by sme nikdy nechceli aby
robili oni nám, a tým pádom
za to môžeme sami
kým neuznáme svoje chyby
tak zbytočne ukazujeme prst na nich
už chápem, treba to všetko brať s rezervou
každá minca má dve strany
každý má na triku to čo tam má byť
preto milujem čisté triká
nie každý krok bol vždy správny
niekedy ubere, niekedy pridá
už to chápem, film si vyberá
toho kto bude, kto nebude divák
aj keď to znie, že to malo byť naopak
ver mi, že všetko je inak
Ref:
Kde?:
kde sú tí ľudia, kde je tá pravda
kde je nápad, kde je túžba
niečo vytvoriť, neukradnúť jak kurva
doba je čudná, ľudia zabúdajú uznať, chyby
občas otváram tie ústa
jak otváram tie oči, vidím svet ktorý horí
v plameňoch zápalkarov, ktorých to nebolí
vraciam sa na miesta odkiaľ som nechcel odísť
musel som zavrieť dvere, no aj tak tam navždy stojím
kde sme chodili, teraz tam parkujú autá
či stojí nový barák, ktorý zas zarába na nás
prestrelené sumy, nikto sa nestará
o to jak vyrastie a kde sa hrá tá tvoja malá
15-ročná buchta chodí v meste skoro nahá
naháňa mi to strach, čo bude kamarát
za pár rokov, keď bude moje dieťa mať 10-12
kam mieri ten svet, nie že sa tak prehnane starám
ale zaráža ma pohľad, keď si fakt spomeniem na nás
doba nebola takto nasilu prijebaná
niekedy je neskoro plakať, až keď sa zbadáš
že padá ti na hlavu tvoj emočný domček z karát
my sme behali po vonku, zima, jar, leto, jeseň
dneska decká vyrastajú v nákupných centrách v strese
antibiotiká v mäse, potraviny ničia pečeň
všade toľko éčiek, jak na free party v lese
kde je ten čistý vzduch, ktorý som dýchal
kde je ten kopec, kde sme sa chodili šmýkať
jak že sa zastaval, práve keď bola kríza
kde je tá pravda, kurva žalúdok mi dvíha
niekedy nechcem ani žiť v meste
keď vidím ten svet, kde dnes sme
zostali vlastnými hovnami, osraný
vo svojom vlastnom hniezde
pílime pod sebou konár
už, pomaly preteká pohár
tu, nestačia sľuby a slová
keď treba konať tak každý sa schová
kde sme sa stratili a prečo
dobrovoľne vytvárame toľko stresov
veď to miesto kvetov, tieň nahrádza svetlo
otváram ústa aj tak stojím v šoku bez slov
|
|
