|
|
chcel by uletieť preč z tohto sveta bez nádeje
drží v ruke kompas, ktorý nemá sever
hľadá možnosť, ako získať krídla, šanca zmizla
na riti by chcel prestať sedieť
chcel, aby jeho život získal význam
chcel iba vyhrať, pocit slobody, byť slobodný
do dní, kým sa istá časť jeho života premení v prach
pýtal sa už miliónkrát, prečo strach? prečo strach?
okrem bolesti a lásky od mami nič nepozná, nepozná
tá bolesť je hrozná, stále v myšlienkach do srdca ho bodá
až do dňa kým neskoná, neskoná
chcel robiť hudbu ako možnosť prejavu
povedať čo trápi ho, úplne bez strachu
a uletieť z miesta kde nočné mory
strašia ho až kým má pocit, že po tme zhorí
Ref: 2x
bol to chlapec ako každý iný, každý iný
celý život iba malý umelec, umelec
chcel by ostať navždy silný, navždy silný
a odtiaľto navždy uletieť, uletieť
chodil do klubov so vztýčenou hlavou
vedel, že to čo robia oni dokáže on ľavou zadnou
nemusel nikomu nič vravieť, vedel, že ho budú poznať
vedel, že ho môžu bozať, hudba je mocná
a on sa jej po nociach skláňal k nohám
hľadal čo sa nedá nikdy nájsť v prázdnych očiach
pretože nie je moc, ktorá by ho stopla
krv na nose zoschla, umýval ju toľkokrát
a tie slová preto vybuchovali jak sopka
nechali ho lietať, tak to slová robia
bál sa, že by mohli zhorieť do tla
preto sa staral o to nech sa cítia mocné a horia
bál sa ako chalan v ich smeroch roztiahnuť krídla
je rád, že to prekonal, teraz lieta vo výškach
s majkom v ruke sa vždy cíti jak atlas
drží nebo holými rukami v piči má najviac
keď dôjde na dosky, tak sa vždy cíti kráľovsky
jak vystrelený z hlavne, to kráľovstvo je v hlave
to kráľovstvo je v srdci
a ak to necítiš jak on tak mu to nevadí
iba ho trochu mrzí, že nehľadáš umenie
že ti stačí aj umelé, že ti stačí aj gumené
aj tak nechá to v kľude tiecť
volám sa s.u.p.a., to bolo je za mňa
budeš chudobný ak nečekuješ tohto chlapca
Ref: 2x
chcel by raz stadeto uletieť, kde úsmevy sú umelé
a trápiť sa do smrti je mu súdené
všetko je skurvené, čaká kým ho úsmev unesie
na územie bez predsudkov a v kľude len
bude žiť úplne bez súdov
bez nenávisti, rozchodov, s úsmevom pred smrťou
bez detí s drogami, matkami s očami
v ktorých slzy sú jak láva, ktoré nesú dosť
sklamania, klamania, padania do diery
ich život je už asi navždy bez dôvery
chcel uletieť a byť šťastný človek
chcel uletieť aby stratil bolesť
no vie, že všade sú prekážky, nenávisť
no on bojoval až kým tu snahu nestratil
a on ju nestratí lebo si verí
musíš si veriť a vtedy si v cieli
Ref: 2x
|
|
