|
|
Ref: 2x
máme tie večné perá, ktoré píšu za nás
chceli sme pravdu, pochopenie, tak čo sa každý stará
máme utiecť z tohto sveta, ver nám nie je kam
cesty sú spálené a nikdo nechce ostať sám
mala si utiecť z tohto kruhu, ver mi, nie je kam
cesta je spálená a stále neviem čo je čas
občas sa pozerám, že čo to vlastne prežívam
niekedy musím zastať, ten život predýchať
tak si ho predýcham a predýchavam stále
keď nebo nemá oblaky a vyhľadávam námet
sa stále prechádzam keď vidím seba tam
chcela som večné perá, vidieť seba, inak sebaklam
tie perá, ktoré nikdy nepustím si z ruky
je to život ktorý žijem, keď napĺňam tie zvuky
vidím iba seba, nikol iba teba, sme tu stále samé
máme tie večné mená tvrdé ako kameň
a ja som celkom iná, princezná čo nemá vejár
šaty, rubíny a vysnívanú korunu
stačí mi úsmev, verní ľudia, čo občas pobudnú
nechcem sa pýtať mám hudbu a tá mi dáva dýchať
Ref: 2x
niekedy sa cítim sama ako prst
zaspatá snehulienka, čo len čaká budúcnosť
nerobí nič preto aby boli veci inak
nerobí chyby, aj tak nie je neomylná
píšem svoj príbeh, ako píšem keď je slina
keď ma kopne múza, robím vety inak
keď dostanem chuť, pijem a míňam
chcem toho veľa, tak zvykla som si hýbať
každý si píše svoj príbeh
romány či horory, komédie, ako komu príde
ja píšem, keď niečo cítim, čiže nonstop
a túto kapitolu ukončujem bozkom
každý háji svoje, hovoríme tomu strany
každý klame každého, sú to sebaklamy
nedali ste mi nič, tak nič nepýtajte
nestarám sa do vás, tak sa nestarajte
Ref: 2x
|
|
